Zažívame asi posledné dni Piatej republiky?
Nie, toto nie je polemika. Prvýkrát v dejinách Francúzskej republiky, a rozhodne prvýkrát v dejinách Piatej republiky, stojí pred svojimi občanmi prezident, ktorý chcel byť Bohom. Dnes nie je ničím. Stačili tri týždne. Prezident Emmanuel Macrona, ktorý o sebe ešte nedávno hovoril ako o božskom Jupiteru, končí.
Končí ako ten, ktorý sa až príliš chcel priblížiť slnku. Nie, toto nie je Ikarov pád, ale zánik jednej imaginárnej ríše: Macrona. Tej ríše, ktoré Macron uplietol z vábivých ilúzií s vzletných slov.
Posledné vystúpenie jeho pravej ruky, premiéra Edouard Philippa, ktorý oznámil šesťmesačné moratórium, a pozastavenie troch reforiem, prinášajúcich zvýšenie cien pohonných hmôt, ale aj pozastavenie zvyšovania cien plynu a elektriny, rozhodne stačiť nebude. Hoci hovoril vážnym a umierneným tónom, nezabudol vzdať hold bezpečnostným zložkám, a s priamym pohľadom za okrúhlymi elegantnými okuliarmi vyjadril aj pochopenie pre ťažkú situáciu pracujúcich, ktorí “vstávajú zavčasu a neskoro sa vracajú” (z práce).
Už dnešné zasadnutie Národného zhromaždenia s “otázkami vláde” už udalo jasný tón. Kým vláda sa snaží všetkými silami vyvolať moratóriom momentálnej “pauzu”, opozícia si už brúsi nože.
Na jednej strane vláda, čo obhajuje “bezpečnosť a pokoj”, na druhej strane “frustrácie a nepokoj”. Otázkou však zostáva, ako sa bude situácia vyvíjať ďalej, a to nielen v Národnom zhromaždení, ale aj vo štvrtkovom Senáte, ako je na tom vlastne samotná politická reprezentácia Francúzska.
Hnutie “žltých viest”, zdanlivo na prvý pohľad spontánny protest frustrovaných občanov krajiny, ktorým sa nedostáva prostriedkov na nákup pohonných hmôt, ktorých cenu chce od januára vláda zvýšiť, predviedlo, a to v relatívne krátkom čase troch týždňov, že dokáže zmobilizovať celú krajinu.
Nielen že na seba upútalo všetku pozornosť, mnohí z politikov – či už myslíme ľavicového radikála Jeana-Luca Mélenchona alebo bývalého nezávislého kandidáta na prezidenta Jeana Lassalle – im už nadbiehajú ako jediným hovorcom s novou občiansku legitimitou. O tom, do akej miery sú reprezentatívne, svedčí síce podpora vo verejnosti, ktorá dosahuje rekordných 80 percent. Stále to ale nie je reprezentácie volená.
Uplynulý víkend predviedli “žlté vesty”, aké sú reprezentácie, najmä na “najkrajšie avenue sveta” – teda na Élysejských poliach; zostali tam po nich tagy (často aj voči Macronovi veľmi vulgárne), rozbité hlavy sôch i vitrín – bez toho, aby posilnené jednotky obrnených policajtov, pripomínajúce gumových panáčikov bratov Michelinu, za plexisklo aj s pomocou slzného plynu, stačili na rozvášnený dav.
Keď sa vo francúzskej spravodajskej televízii Cnews objavil zástupca policajných odborov, ktorý tvrdil, že nemá k dispozícii viac ako 1 000 týchto mužov, bolo ho človeku až ľúto. Nakoniec ich bolo nasadených na 4 000. Zábery, na ktorých nestačí čierni ťažkoodencami ládovať kanóny so slzným plynom, patrí popri tých, na ktorých sa z vyššie.
Víťazného oblúka pozerajú zástupcovia “žltých viest”, k tým skutočne najpôsobivejší.
Macron ustúpil žltým vestám. Francúzska vláda odloží zvýšenie dane
img-responsive.
Francúzsko je v šoku, tlač dáva Macronovi čo preto: Bude hasičom, alebo pyroman?
Zatiaľ to boli tri týždne a tri dejstvá odporu. Po treťom dejstve príde dejstvo štvrté. “Francúzi nie sú žiadni vrabčiaci,” hovorí Benjamin Cauchy, jeden z hovorca hnutia “žltých viest”, “nechcú omrvinky, čo im dáva vláda.
Chcú celú bagetu! “Cituje v reakcii na Philippova vyhlásení denník Le Figaro. Medzi tými, ktorí sa už dnes chystajú znovu do Paríža, sú dokonca aj “žlté vesty”, ktoré ešte nemanifestovaly. Sú mladí, odhodlaní, nepokojní. Ich požiadavky sú mnohokrát, oproti tým zo staršej generácie, ktorí zvoľna odpadávajú, oveľa radikálnejšie. Medzi požiadavkami sa čoraz častejšie objavuje znovuzavedenie milionárskej dane (ISF), indexácia zaručeného najnižšieho platu podľa kúpnej sily, zrušenie daní na pohonné hmoty … a predčasné voľby.
Ovocie hnevu konca epochy a predčasných volieb?!
O tom, aký bude ďalší politický vývoj, si môžeme predstaviť všeličo. Záležať bude na tom, či opozícia bude stačiť ulici. Medzi požiadavky, ktoré formuluje radikálnej opozície zľava i sprava (Mélanchon i Le Penová), nie je nič menšieho, než rozpustenie parlamentu, a vyhlásenie predčasných volieb.
Naposledy tak urobil prezident Jacques Chirac na jar roku 1997 s výsledkom viac než mýtickým. Na miesto jasnéj väčšiny, ktorou disponoval, zožal “hrozno hnevu”, a musel ísť do kohabitace s ľavicou a vymenovať premiérom Lionela Jospina. Terajší postavenie prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý jediný môže rozpustiť parlament, je oveľa oveľa ťažšie, než tá Chiracova.
Marine Le Pen, predsedníčka Národného združenia (RN), vo svojom pondelkovom vystúpení na súkromnom kanáli TF1 otvorene vyzvala prezidenta Macrona k rozpusteniu snemovne: “Pán prezident republiky, ste jediný, ktorý má kľúče k tejto veľmi vážnej politickej kríze, ktorej dôsledkom sú násilnosti. Francúzi majú právo, či už sú z Paríža, regiónov alebo z Réunione, aby prežili v pokoji tento koniec roka, či sa už jedná o žlté vesty’ alebo modrej námorníckej uniformy, obchodníkov alebo tých, čo stoja na okrajoch manifestácie. Žiadam vás slávnostne, aby ste upustil od vašej daňovej politiky, ktorú Francúzi už nechcú. “

Prezident Macron zatiaľ mlčí. Medzi požiadavkami je čoraz častejšie počuť aj túžba po zmene režimu. Zažívame posledné dni Piatej republiky? Republika, ktorá vzišla z návratu generála Charlesa de Gaulla k moci v roku 1958, sa mnohým zdá byť prežitkom, ktorý nevyhovuje súčasnej dobe a pomerom komunikácie. “Jupiter končí!” Oznámil Benoit Hamon, zakladateľ hnutia Géneration.s. V tomto duchu hovorí aj Nicolas Dupont-Aignant, predseda hnutia Hor Francúzsko (DLF), obaja neúspešní prezidentskí kandidáti – rovnako ako Marine Le Penová.

 

 

Či tento týždeň skončí, nie je isté. Zdá sa ale, že sa zvoľna uzatvára jedna perspektíva: Francúzsko nové, horizontálne, dynamické, mladé, ktorej chcel byť Emmanuel Macrona božským zjavením. Jupiterom. “Ustúpte, alebo odíďte!” Vyzvala nepoddajné Francúzsko Jeana-Luca Mélenchona prezidenta Macrona. “Kráľ je nahý,” napísal Gerad Courtois v editoriale denníka Le Monde.

 

Redakcia spravodajstvá PRESS.TV-zdroj: web politicky redaktor: Jana Nova

Advertisements