Ako sa dá zneužiť kresťanstvo na propagandu Fašizmu potichu ,ktorá už tu bola a Kuffa je jej súčasťou .

Špecifikom Slovenska bol navyše fakt, že jeho prezidentom sa stal katolícky kňaz Jozef Tiso. Vôbec sa pritom nebralo do úvahy, že nacistické Nemecko síce rešpektovalo Tisovú popularitu a politický vplyv, ale nemalo nijaký záujem budovať na Slovensku teokraciu, teda vládu kléru. Nacisti vnímali kresťanstvo ako „židovský“ produkt, ako svetonázor odporujúci myšlienkam rasovej nadvlády a ideálom hrdinstva a cti. Pred rozpútaním druhej svetovej vojny organizovali proti kňazom v Nemecku vykonštruované procesy, obviňujúc ich z „pederastie“. Počas vojny síce túto otázku na čas odložili, keďže sa báli prejavov nespokojnosti obyvateľstva, ale v prípade víťazstva by asi v prenasledovaní pokračovali.

Vzhľadom na toto pozadie neprekvapuje, že nacistické spravodajské zložky pokladali slovenskú katolícku cirkev za potenciálne nespoľahlivý, neskôr až podvratný prvok. Podporovali preto proticirkevnú rétoriku im názorovo blízkej Hlinkovej gardy, polovojenského zoskupenia, ktoré malo na Slovensku k fašizmu určite najbližšie.

Napriek tomu sa našli jednotlivci z radov duchovenstva, ktorí v tomto prostredí prešli na pozície nacizmu. Viacerí kňazi, na čele s členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a poslancom parlamentu Karolom Körperom režim otvorene podporovali. Dokonca aj prominentný teológ a hlásateľ kresťanského humanizmu Ladislav Hanus si v prvých rokoch trvania slovenského štátu nacizmus idealizoval a dúfal v podobnú klérofašistickú dohodu, akú sa Vatikánu podarilo dosiahnuť vo vzťahu k Mussolinimu.

V málo citovanej prednáške Náboženská tvár novej Európy prednesenej na konferencii kultúrnych pracovníkov Hlinkovej gardy v Trenčianskych Tepliciach v novembri 1941 Hanus vychvaľuje „organický poriadok“ nacizmu ako prirodzenú reakciu na kapitalizmus, boľševizmus a údajný nacionálny šovinizmus epochy liberálnej demokracie.

Hanus akoby zabudol na encykliku S pálčivou starosťou i na prenasledovanie kňazov v nacistickom Nemecku, naopak, skladá hold „führerovi“ a jeho vojne: „Táto vojna vznikla v znamení rozbiť starý, skrivodlivý neporiadok, v znamení novej, spravodlivejšej Európy. V úprimnosť tejto vôle, ktorá bola schopná na toľké gigantické výkony, na toľké heroické obete, nemožno pochybovať. Za ňou isteže stojí veľká mravná sila a vedomie zodpovednosti pred Bohom. Stará Európa sa už zo dňa na deň rúca, čakáme teda lepšiu a spravodlivejšiu Európu. Podľa Führerových slov má sa uskutočniť organický poriadok, má sa budovať na prirodzenom zákone, má byť v službe božieho poriadku. Týmto slovám, za ktorými stojí Adolf Hitler, načim nám veriť.“

Zdroj: Jan Róm Wallker-Facebook