Interaktívna mapa ukazuje, kde sa nachádzajú koncentrované rómske komunity.

Luník IX. Jedno z najznámejších slovenských sídlisk. Komunistické sociálne inžinierstvo ho budovalo s cieľom integrovať majoritu s rómskou minoritou. Popri Rómoch mali sídlisko obývať policajti a príslušníci armády. A chvíľu aj obývali.

Kapacita sídliska je necelých dva a pol tisíc ľudí. V skutočnosti na Luníku IX žije 6907 obyvateľov. Všetci sú rómskej etnicity. Luník IX je tak najväčšou rómskou koncentráciou na Slovensku.

Takto presne to číslo poznáme až teraz, vďaka novému Atlasu rómskych komunít. Tretie vydanie atlasu, ktoré predstavil Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, je jediným spoľahlivým zdrojom informácií o Rómoch na Slovensku. Ukazuje, kde žijú Rómovia po celom Slovensku.

Celkový počet Rómov v krajine atlas odhaduje na zhruba 440-tisíc.

Mnoho Rómov sa v klasickom sčítaní obyvateľov nehlásilo k rómskej národnosti, a tak sme ani po sčítaní v roku 2011 presné počty nepoznali. Do atlasu dáta zbierali v niekoľkých stupňoch a výsledkom sú oveľa presnejšie údaje.

Napríklad na Luníku IX sa v sčítaní 2011 k rómskej národnosti prihlásilo len 3417 obyvateľov. Teda približne polovica reálneho počtu. Ostatní sa hlásili k slovenskej či maďarskej národnosti.

Identita Rómov nie je taká silná, ako identita iných národností. Mnohí Rómovia sami seba identifikujú napríklad podľa jazyka, ktorým rozprávajú, či štátu, v ktorom žijú.

V sčítaní obyvateľov 2011 sa na celom Slovensku k rómskej národnosti prihlásilo 105 738 ľudí, teda približne štvrtina skutočného počtu.

Čo ukazujú mapy

Pomocou dát z atlasu sme vytvorili interaktívnu mapu rómskych komunít. Presné lokalizovanie tých najmenších rómskych koncentrácií v mape by už mohol byť príliš veľký zásah do súkromia, mapu sme preto vytvorili na základe údajov agregovaných na úroveň obcí.

Koncentrácia je pracovný termín, ktorý využíva atlas. Ide o lokalitu, kde na jednom mieste žije najmenej 30 Rómov.

Ako príklad môžeme uviesť Banskú Bystricu. Tam je päť koncentrácií, ale na mape ich vizualizujeme ako jeden bod.

Veľkosť bodu na mape závisí od celkového počtu Rómov v obci žijúcich v koncentráciách. Intenzita zafarbenia zase od percentuálneho zastúpenia Rómov. Najtmavšie body prakticky znamenajú, že obec je takmer čisto rómska.

Po kliknutí na bod sa zobrazia ďalšie štatistické údaje.

Interaktívna mapa: Kde žijú slovenskí Rómovia

Po Luníku IX sa druhá najväčšia rómska osada nachádza na okraji mesta Trebišov. Žije tam 6685 Rómov; o niečo menej než na Luníku IX. Celkovo tvorí osada štvrtinu obyvateľov Trebišova.

Do atlasu obec zaradili, ak má aspoň jednu koncentráciu s minimálne tridsiatimi obyvateľmi alebo aspoň 30 percent obyvateľov obce sú Rómovia.

Ako uviedol splnomocnenec vlády Ábel Ravasz, niektoré obce vnímajú zaradenie do altasu ako „biľag“. Pre mnohé obce však zaradenie v atlase znamená možnosť čerpať pomoc z eurofondov alebo iných programov.

Väčšina rómskych koncentrácií sa nachádza na východe. Väčší výskyt osád je aj na juhu stredného Slovenska. Výnimkou nie sú ani koncentrácie na západe.

Dvadsaťosem kilometrov od Bratislavy sú Zlaté Klasy. Obec, ktorú zo šesťdesiatich percent tvoria Rómovia. Celkovo tam žije podľa atlasu 2663 Rómov. Hneď vedľa je obec Nový Život, kde žije ďalších 500 Rómov.

V atlase je celkom 810 obcí, pričom úrad splnomocnenca odhaduje, že rómska populácia na Slovensku zahŕňa približne 440-tisíc obyvateľov. Evidovaných koncentrácií je 1030.

V koncentráciách žije podľa kvalifikovaného odhadu 331-tisíc Rómov. Integrovane žije približne 18 percent z tejto rómskej populácie zachytenej v atlase. Zvyšný počet Rómov do odhadovaného počtu 440-tisíc atlas nezachytil. Žijú napríklad v Bratislave, ktorá pre svoju veľkosť nie je súčasťou atlasu, alebo v obciach, ktoré sa do atlasu nedostali.

Hovoria po slovensky, po maďarsky aj po rómsky

Zaujímavé sú aj údaje o používaní jazyka. Nie všetci Rómovia totiž hovoria predovšetkým po rómsky. Vo viac ako tretine rómskych komunít dominuje slovenský jazyk. Na juhu maďarčina a vo štvorici komunít na severovýchode Slovenska rusínčina.

Slovenčina sa častejšie vyskytuje na západnom Slovensku a na vzdialenejšom východe. Preferencia slovenského jazyka sa tiež častejšie vyskytuje v obciach s menším podielom rómskej populácie v obci.

Dominantný jazyk v rómskych komunitách. Zdroj: Atlas rómskych komunít. Mapa – Daniel Kerekes

Vodovody už majú častejšie, kanalizáciu stále nie

V dátach z atlasu sme sa pozreli aj na to, aký majú Rómovia prístup k verejnému vodovodu a kanalizácii. Kým verejný vodovod je využívaný vo väčšine rómskych koncentrácií, s využívaním kanalizácie je to horšie.

Až 248 rómskych koncentrácií nevyužíva verejný vodovod vôbec. Tam, kde Rómovia nemajú alebo nevyužívajú verejný vodovod, vodu čerpajú z vlastnej alebo verejnej studne. V 523 koncentráciách využívajú verejný vodovod všetci obyvatelia.

Viac ako 80 percent obyvateľov využíva verejný vodovod v 600 koncentráciách, čo tvorí približne 60 percent koncentrácií. Horší prístup k verejnému vodovodu majú skôr Rómovia na juhu Slovenska.

Využívanie verejného vodovodu. Zdroj: Atlas rómskych komunít. Mapa – Daniel Kerekes

Oveľa horšia je situácia s prístupom k verejnej kanalizácii. Vo väčšine rómskych koncentrácií nevyužíva, respektíve nemá prístup ku kanalizácii ani jeden obyvateľ. Takých koncentrácií je celkom 599. Iba v 295 koncentráciách využíva verejnú kanalizáciu viac ako 80 percent obyvateľov.

Niektorí Rómovia majú ako alternatívu vlastnú žumpu. Mnohí ale nevyužívajú žiadny iný spôsob čistenia alebo hygienického odtoku znečistenej vody. Všetci obyvatelia využívajú verejnú kanalizáciu v 256 koncentráciách, čo je približne 25 percent týchto koncentrácií.

Využívanie verejnej kanalizácie. Zdroj: Atlas rómskych komunít. Mapa – Daniel Kerekes

Prvý Atlas rómskych komunít vznikol v roku 2004. Druhý o deväť rokov neskôr. Aktuálna verzia je jeho treťou verziou. Podľa autorov sa atlas oproti minulým rokom metodologicky vylepšil. V najnovšom vydaní taktiež zachytili aj rómske komunity, ktoré v starších vydaniach ešte neboli.

Niekoľkostupňová tvorba atlasu umožnila lepšiu kontrolu a overovanie údajov. Pri identifikácii národnosti je medzi atlasom a klasickým sčítaním ľudu zásadný rozdiel. V sčítaní ľudu národnosť identifikuje opytovaná osoba, v atlase je to úloha anketárov.

Ako vznikol atlas

  • dáta zbierali od decembra 2018 do marca 2019 v troch fázach;
  • prvá fáza: od obcí získavali informácie, či majú na svojom území koncentráciu Rómov;
  • druhá fáza: obce vypĺňali dotazník o obydliach, infraštruktúre a občianskej vybavenosti;
  • tretia fáza: do terénu vyrazili anketári Inštitútu pre výskum práce a rodiny, ktorí dáta kontrolovali a dopĺňali;
  • atlas bol pred zverejnením prístupný odbornej verejnosti na pripomienkovanie.

Zdroj:https://dennikn.sk Foto zdroj: Google.com