Na dverách komunitného centra v prešovskom mestskom gete Stará tehelňa sa objavil nápis „korona te merel“. Po rómsky to znamená: nech zomrie korona.

„Nebojte sa, bude to chvíľka a nebude to bolieť,“ povie v nedeľu ráno armádny zdravotník z úradu hlavného lekára armády mladému mužovi z rómskej osady v Žehre. Ten sa nedávno vrátil z Anglicka.

Mladík zvraští tvár, skôr sa bolesti bojí, ako by ju reálne cítil. Statočne však strpí výter z hĺbky nosa a hrtana. Celá záležitosť testovania na COVID-19 trvá menej ako päť minút. Odohráva sa na políciou opáskovanej trávnatej ploche vedľa bytoviek v lokalite Dobrá Vôľa.

Symbolický názov.

Premiér Igor Matovič v stredu oznámil, že v rómskych komunitách už testovanie potvrdilo 31 pozitívnych prípadov koronavírusu a že osady naozaj môžu byť ohniskami šírenia nákazy. Ide o tri obce a v nich päť osád. Jedným z týchto miest je aj Žehra, premiér presne neoznámil, koľko tam je potvrdených prípadov.

Matovič aj pre prípady z osád hovoril, prečo zatiaľ nemôžeme uvoľňovať prísne opatrenia.

S dobrou vôľou

Všetko prebieha úplne pokojne. Okolo vymedzeného priestoru stojí niekoľko vojenských a policajných vozidiel. A, samozrejme, šestnásť chlapov z miestnej poriadkovej služby MOPS v žltých vestách. Po prvom testovacom dni v Jarovniciach, kde nad hlavami testovaných Rómov lietal aj vrtuľník, prišla kritika, že ide o demonštráciu sily.

Samozrejme, z minulosti máme skúsenosti o neprimeraných zásahoch policajtov v rómskych komunitách. V Žehre to nie je ten prípad. Policajti aj vojenskí zdravotníci sú k miestnym zdvorilí.

Všetci zo zoznamu trpezlivo čakajú, kým na nich príde rad. Vzorky berú tým, ktorí sa vrátili zo zahraničia. Pred bytovky vyšli aj ostatní, teda netestovaní obyvatelia. Všetci majú rúška. Sú iba zvedaví, ani oni nereptajú na mužov v zelenom. Občas okolo prejde auto so žltou ŠPZ – ide o obyvateľov osady, čo pracujú v Spojenom kráľovstve.

„Predložte občiansky preukaz, prosím,“ povie zdvorilo zdravotníčka v bielom ochrannom plášti mladej Rómke.

Pracovníčka, ktorá má na starosti registráciu testovaných, sedí za stolíkom na lúke. Ide o prvý kontakt s ľuďmi, ktorí majú takzvanú cestovateľskú anamnézu. Znamená to, že sa nedávno vrátili zo zahraničia a že je teda u nich vyššie riziko nákazy koronavírusom.

Zoznam a metodiku akcie v 33 rómskych komunitách vytvorila v spolupráci s krízovým štábom a armádou štátna príspevková organizácia ministerstva zdravotníctva Zdravé regióny, pod ktorú patria aj projekty terénnych pracovníkov osvety zdravia v osadách.

Takmer všetci zo zoznamu, ktorí boli predtým vyzvaní terénnymi pracovníkmi, na testovanie prišli.

Pozoruhodná disciplína.

Už pár dní po prvých testoch v osadách vláda nasadila armádu, aby spolu s policajnými hliadkami kontrolovali autá na hraniciach okresov. Ľudia preto videli vojakov aj v okolí Bratislavy, Košíc či Banskej Bystrice, čo sa pre kontrolu všetkých áut a veľké kolóny stretlo s veľkou kritikou.

Testovanie v Žehre. Foto N – Andrej Bán
Bytovky na okraji Žehry. Neďaleko odtiaľto je osada Dreveník, kde v chatrčiach žijú stovky ľudí. Foto N – Andrej Bán

Prvý prípad a ako o Rómoch hovorí premiér

O prvom pozitívnom prípade zo Žehry sme vedeli už na začiatku týždňa, keď to spolu oznámili premiér Igor Matovič a europoslanec OĽaNO Peter Pollák, ktorý zastrešuje testovanie v osadách.

Štyridsiatnik sa vrátil z Anglicka a podľa TA3 nedodržiaval karanténu a zúčastnil sa aj na nepovolených bohoslužbách.

Matovič povolal Polláka do krízového štábu a dal tak téme možného šírenia vírusu v osadách a getách výraznú váhu. Premiér zároveň opakovane hovorí, že nemôžeme uvoľňovať opatrenia, kým nepoznáme silu šírenia vírusu od ľudí, ktorí sa vrátili zo zahraničia, a výsledky z testovania v osadách.

Na výsledky z rómskych osád čakajú aj štátni analytici, ktorí modelujú možné scénare šírenia nákazy, aj podľa nich to je kľúčová informácia.

Ešte pred dvomi týždňami, keď Matovič predstavoval Polláka v novej pozícii, hovoril premiér o Rómoch veľmi necitlivo. „Keď sa nám tí ľudia rozlezú po okolí nakazení, doplatíme na to všetci.“ Bývalému splnomocnencovi pre rómske komunity Ábelovi Ravazsovi zasa odkázal, že téme Rómov nerozumie, lebo sám nie je Róm.

Zároveň premiér pri oznámení 31 pozitívnych prípadov v osadách a getách ľuďom odkazoval, aby nevinili Rómov. „Nepozerajme na Rómov, že oni sú tí zlí,“ povedal Matovič. „Nie Rómovia sú tí, ktorí roznášajú nákazu,“ povedal premiér a vyzýval ľudí, aby neobviňovali ľudí podľa farby pleti, ale aby sa chránili.

Testovanie v Žehre pri sídlisku. Neďaleko od tohto miesta je aj osada Dreveník s chatrčami, v ktorej žijú stovky ľudí. Foto N – Andrej Bán
Foto N – Andrej Bán

Kolotoč s nasadením armády

Do operácie Karusel, teda Kolotoč (čo má symbolizovať fakt, že v osadách „sa točia“ štyri pätnásťčlenné tímy armádnych expertov), je zapojených do dvesto profesionálnych vojakov. Najmä experti na civilno-vojenskú spoluprácu síl pre špeciálne operácie, úradu hlavného lekára, vzdušných síl a pozemných síl.

O pol jedenástej je krátka štvrťhodinová prestávka. Dvaja muži v uniformách, na ktoré si navliekli biele plášte, oddychujú.

„Dostali sa do polovice celého zoznamu. Prebieha to bez problémov. Testovaní poslúchajú pokyny zdravotných koordinátorov a asistentiek celého tímu Zdravých regiónov. Čo je zaujímavé, muži sú na stery citlivejší ako ženy,“ povie nová splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Andrea Bučková. Vo funkcii je iba piaty deň a už na ňu „spadla“ nepredvídateľná ťažká agenda.

Aj starosta Žehry Marián Kandrač je očividne spokojný s pokojným priebehom. „Nemám žiadny problém s prítomnosťou vojakov ani policajtov. Nálady pred testovaním? Každý sa trochu bál, že stery budú bolestivé,“ povie.

„Plníme tu funkciu dohľadu nad situáciou. Regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ) nemajú také komplexné kapacity ako armáda, preto to robíme my,“ povie rotný Camilo Camacho zo Strediska civilno-vojenskej spolupráce. „Vzorky sa okamžite odvážajú do laboratórií. Výsledky sú extrémne rýchlo, niekedy už na druhý deň.“ Na vysvetlenie častých otázok dodá, že v tejto situácii má armáda vyhlásený zvýšený stupeň pohotovosti. Preto sú vojaci povinní mať so sebou krátke zbrane – nejde podľa neho o demonštráciu sily.

„Ako sily pre špeciálne operácie máme štandardné postupy. Robíme plánovanie 48 hodín pred operáciou, do najmenších detailov,“ vysvetľuje šéf komunikácie operácie Karusel major Mário Pažický.

Existuje päť odberných a výdajných miest na vzorky. Bratislava funguje nonstop, Trenčín, dve laboratóriá v Košiciach a jedno v Banskej Bystrici posilnili kapacity tak, aby namiesto štvrtej pracovali do ôsmej večer a boli schopní všetci spolu vykonať až tisíc testov denne.

Vojaci pri testovaní v Žehre. Foto N – Andrej Bán
Vojenská sanitka pri testovaní v Dobšinej. Foto N – Andrej Bán

Dron, vrtuľník, zbrane a strach

Od prvého dňa akcie Karusel v Jarovniciach bola predmetom kritiky prítomnosť ozbrojených vojakov, vojenského dronu krúžiaceho nad areálom a prílet vojenského vrtuľníka s generalitou, s europoslancom Pollákom, ktorý ako člen ústredného krízového štábu testovanie v osadách takpovediac zastrešuje, aj so splnomocnenkyňou Bučkovou.

Dôvod je pritom prostý – inak ako vrtuľníkom by presun z rokovaní v Bratislave nestihli.

Spustila sa lavína polemík. Bývalému splnomocnencovi Miroslavovi Pollákovi to pripomína niekdajší „papalášizmus“, mediálnu prezentáciu a demonštráciu hrubej sily. „Viete si predstaviť, že po návrate z Talianska by lyžiarom zabezpečovala odber testov na koronavírus armáda a nad bratislavským ‚Beverly Hills‘ by celý deň asistoval a krúžil vojenský vrtuľník?“ pýtal sa Pollák, ktorého znepokojuje fakt, že v Jarovniciach bola otestovaná menej ako štvrtina navrátilcov zo zahraničia. Čo tí ostatní, pýtal sa.

Podobne sociológ Michal Vašečka kriticky písal, že má déjà vu, už ani nevie koľké. „Niektorí už možno dvadsaťpäť rokov verklíkujeme, že najlepšie výsledky v takýchto situáciách dosiahneš, keď nebudeš stigmatizovať a budeš trpezlivo vysvetľovať.“ Vašečka hovorí, že armáda v osadách spôsobuje medzi miestnymi paniku a šíria sa hoaxy. Tvrdí, že máme „našliapnuté“ na to, aby sme pozbierali plody zlých alebo neexistujúcich politík v oblasti rómskych komunít za celé desaťročia. Michal Vašečka sa dlhodobo venuje aj práci s rómskymi komunitami, bol aj predsedom dozornej rady Národného projektu Zdravé komunity.

Testovanie v Jarovniciach. Vojak vpravo má v ruke kameru. Foto – TASR

Korona te merel

Testovanie v Jarovniciach na vlastné oči videl Peter Németh, odborný garant komunitného centra v prešovskom mestskom gete Stará tehelňa s 1200 obyvateľmi (jednom z najväčších na Slovensku). Nasadenie armády mu pripomínalo zlý sen.

Z jeho skúsenosti osvedčil okresný krízový štáb iba minimálnu pripravenosť. Príklad? Opäť Jarovnice.

„Ako členov okresného krízového štábu nás už dávnejšie kontaktoval starosta obce Jarovnice Florian Giňa. S tým, že má problém otestovať dvoch Rómov, ktorí sa vrátili zo zahraničia a mohli by byť potencionálne infikovaní. Napriek starostovej a našej snahe sa nám do obce nepodarilo vyslať nijaký tím, sanitku. RÚVZ sa vyhováral, že nemá kompetencie nariadiť testovanie a že to robí infektológ. Ten sa vyhováral, že dotyční nariadené testovanie nemajú,“ konštatuje Németh s tým, že by nenamietal voči celoplošnému testovaniu obce, teda aj nerómskej populácie, ktorá takisto cestuje do zahraničia.

Podobne ako Németha aj jeho šéfku z Rómskeho inštitútu (RI) a bývalú splnomocnenkyňu Kláru Orgovánovú mrzí fakt, že peniaze sa dali využiť efektívnejšie ako na „mediálnu šou“.

Ak sa opäť vrátime do prešovskej Starej tehelne, Orgovánová sa musela prebojovať, a to až dva týždne od začiatku pandémie, do okresného aj mestského krízového štábu. A hovorí, že všetky jej návrhy odignorovali. Rómsky inštitút pritom poskytol štábu informácie o tých, čo do Starej tehelne pricestovali zo zahraničia.

„Navrhli sme dezinfekčné postreky, zásobenie večierky vo väčšom sortimente, aby sa obmedzili nákupy v meste. Navrhli sme aj častejšie hliadky mestskej polície pre kontrolu vjazdu áut z okolia Starej tehelne. Všetko štáb zamietol. Dokonca sa nenašlo ani pár sto eur na nákup rozprašovačov so Savom do každej domácnosti. Jeden člen štábu sa opýtal, či to budú vedieť Rómovia používať,“ rozpráva Orgovánová s tým, že čo môžu, financujú z vlastného.

Inak, na dverách komunitného centra v gete je nápis „korona te merel“. Po rómsky znamená: nech zomrie korona.

Z iniciatívy europoslanca Polláka

Expert organizácie Zdravé regióny (ZR) na verejné zdravotníctvo, antropológ SAV a jeden z hlavných tvorcov tohto projektu Andrej Belák kritike sčasti rozumie, no je presvedčený najmä o dvoch veciach. Bolo treba konať rýchlo a silové zložky v žiadnom prípade neslúžia na zastrašovanie.

„Na toto testovanie a zber bola organizácia Zdravé regióny oslovená europoslancom Petrom Pollákom a jeho tímom. Prizvali nás už k rokovaniu s armádou o tom, ako by podľa nás mohol zber prebiehať. Teda nevymysleli sme to my – nás k tomu prizvali. Mali už pripravený rámec pre uznesenie vlády, len v jeho rámci sme sa mohli pohybovať,“ objasňuje genézu vzniku projektu Karusel Belák.

Hovorí, že on a kolegovia zo ZR išli na stretnutie s armádou takpovediac s malou dušičkou. Obávali sa, aby to nebolo vnímané ako demonštrácia sily. To by určite nepodporili.

„Od počiatku sme sa s armádou bavili veľmi konkrétne o tom, ako by tie postupy mohli vyzerať. Boli voči našim návrhom otvorení. Pýtali sa napríklad, kto by mal podľa nás robiť samotné odbery, ako by sa malo pri nich asistovať, kto by mal oslovovať ľudí. Kto by mal tvoriť zoznamy, pozývať ľudí na testovanie, ako by tam vojaci mali prísť vybavení. Naša požiadavka bola, aby prišli v najmenšej výbave, ako je to možné. Povedali, že z ich pohľadu veľmi radi. Teda mali len krátke zbrane, minimálne počty ľudí na zaistenie pozície,“ pokračuje Belák.

Ani on, ani jeho kolegovia z mimovládok nezaznamenali prípady neúctivého správania silových a bezpečnostných zložiek voči Rómom. Naopak, upokojovali ich, aby neboli vystrašení.

Na kritiku už bývalého splnomocnenca Ábela Ravasza (Most-Híd), že konkrétny zoznam prvých 33 lokalít nedáva veľmi zmysel, lebo sú tam integrované komunity ako Fiľakovo, menšie obce ako Kosihovce či Ochtiná, ale chýbajú, naopak, extrémne zraniteľné lokality, ako sú napríklad Sečovce, Belák reaguje: „Je lepšie mať presné informácie o pár miestach ako nepresné z veľa miest. Jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré lokality majú byť považované za najrizikovejšie, nebola miera chudoby, ale otázka, koľko sa kde vrátilo ľudí z rizikových krajín – skúmala sa teda cestovateľská anamnéza.“

Aby predišli nedorozumeniam, vypracovali Belák a kolegovia zo Zdravých regiónov zoznam frekventovaných štyridsiatich otázok a odpovedí. Zdôrazňujú, že ide o pilotný projekt, po jeho analýze sa rozhodne, čo a ako ďalej.

Belák odmieta, že by sa testovanie zameriavalo na samotných Rómov. Ide o ľudí, ktorí žijú v osadách a getách, čo je asi polovica rómskej populácie na Slovensku. Okrem toho, jeden a pol percenta obyvateľov osád nie sú Rómovia.

„Prečo sa testujú osady? Títo ľudia by v prípade rozšírenia epidémie prišli na rad prví z hľadiska jej ťažkého priebehu. Ako prví by na to doplatili, skončili by na hospitalizáciách a enormne by zaťažili zdravotnícky systém,“ dodáva na záver Belák.

Otázky, samozrejme, ostávajú. Iba ťažko si možno predstaviť, že by sa podobne ako v osadách nasadila armáda voči iným skupinám najviac ohrozeným koronavírusom, ako je napríklad personál otvorených predajní alebo osadenstvo domovov pre seniorov. Minister obrany Jaroslav Naď síce spomenul možnosť prebudovania výcvikového priestoru na veľké karanténne stredisko, to je však iba krajná možnosť.

Testovanie v Dobšinej. Foto N – Andrej Bán
Testovanie v Dobšinej. Foto N – Andrej Bán

Pokojne aj v Dobšinej

Podobne ako v Žehre sa testovanie v pokojnej atmosfére bez najmenších konfliktov robilo aj v gemerskom historickom baníckom mestečku Dobšiná. Aj pred pandémiou pripomínala Dobšiná mesto duchov, teraz bol dojem ešte umocnený.

Vysoko na oblohe lietal vojenský vrtuľník, nikto si ho v opáskovanom priestore za domom kultúry nevšímal.

Z päťtisíc obyvateľov Dobšinej je asi dvetisíc Rómov.

„Au!“ zvolal s miernou bolesťou mladý muž pri stere z nosa. Na zoznam sa dostal preto, lebo sa vrátil 23. marca z Česka. Aj tu, podobne ako v Žehre, sa dostavili na testovanie takmer všetci oslovení.

Miestny vajda (oficiálne pracovník pre styk s rómskou komunitou) Marián Bubenčík vyjadruje silnú nádej, že podobne ako v Jarovniciach aj tu bude výsledok testovania radostný – nula pozitívnych prípadov COVID-19.

Zdroj:https://dennikn.sk