Vlado Horváth schvaľoval projekty, ktoré majú dostať peniaze od štátu na rómsku kultúru. Niektorí žiadatelia ho prekvapili.

Hovorí, že do Fondu na podporu kultúry národnostných menšín prišiel, aby pomohol urobiť poriadok. Otvorene pomenúva problémy pri grantoch, ale aj to, ako s nimi niektorí žiadatelia už automaticky počítajú.

Do komisie na rozhodovanie o grantoch prišiel vlani po prepuknutí škandálu, kedy udeľovanie dotácii pôsobilo viac ako rodinný biznis.

Vladimír HORVÁTH je bývalým hovorcom rómskeho splnomocnenca Ábela Ravásza (Most-Híd), dnes pôsobí ako poslanecký asistent poslanca a „rómskeho Obamu“ Štefana Vavreka (Most-Híd).

Čo sa dozviete v rozhovore:

– Ako sa rozdeľujú granty pre rómsku kultúru;

– ako sa špekulanti skúšajú dostať k dotáciam;

– prečo rómska kultúra stagnuje;

– čo sa podarilo opraviť pri rómskych grantoch.

V čom sa zmenilo rozhodovanie o grantoch pre rómsku kultúru oproti minulému roku?

Hneď na začiatku je potrebné spomenúť, že momentálne sme my – Rómovia – dostali možnosť kultúrnej autonómie. Je to výnimočná situácia, aj preto, že sa nám zvýšil rozpočet.

V prvom kole rozhodovania o grantoch sme to ako národnostná menšina prepálili a videli sme, k čomu to viedlo.

V druhom kole sme preto začali nastavovať nové pravidlá a nový kurz, ktorým by sa mala rómska kultúra uberať. Podporiť skutočný rozvoj našej kultúry a nie jednorázové projekty, po ktorých nič neostane, keď sa skončia.

Čo to znamená: „V prvom kole sme to prepálili“ a kto je za to zodpovedný?

Keď si pozrieme články o fonde z minulého roku, môžeme vidieť, že už zloženie komisií bolo minimálne sporné. Že sporné boli aj finančné dotácie, ktoré dostali niektoré občianske združenia.

Že sa podporili aj také projekty, ktorých reálny dopad na rómsku komunitu je otázny, napríklad ako cesty do zahraničia. Celkovo to bol zvláštny prístup, preto sme sa snažili vniesť nejaký koncept do rozhodovania.

Vlani už bolo mlieko rozliate a nechceli sme robiť zle tým, ktorí boli poctiví a dostali granty spravodlivo, preto sme nerobili zásadné zmeny pri hodnotení. Tento rok sme však už načrtli, ktorou cestou chceme ísť.

Musia spolupracovať

To je aká?

Chceme podporovať projekty, ktoré pracujú s ľuďmi v komunitách dlhodobo a samotné projekty sú zamerané na spoluprácu.

Skupina, v ktorej sedím, sa zameriava na amatérske umenie a vzdelávanie. Práve vo vzdelávaní vidíme najdôležitejší priestor na podporu. To aj v súvislosti s pripravovanými zmenami v školskom systéme, ako je napríklad povinná škôlka.

Preto cielime na projekty, ktoré majú za partnera školu, alebo materskú školu či obec. Je pre nás dôležité vidieť, že žiadateľ dokáže spolupracovať aj s inštitúciami v obci a my sme si mohli povedať: „Áno, tento žiadateľ vie, čo chce, dokáže to urobiť a má aj spoľahlivých partnerov na pokračovanie projektu do budúcnosti“.

Zároveň by sme radi medzi žiadateľmi videli aj nové tváre s novými nápadmi.

Aký typ projektov, naopak, šancu nemá?

Čo odmietame podporovať, sú projekty, ktoré vyzerali ako nákupný lístok materiálu.

Napríklad sme rozhodovali o vytvorení predstavenia, ale keď sme sa pozreli na rozpočet, boli tam iba položky na nákup reproduktorov, kamery a podobne. To v nás nevzbudzuje dôveru.

Minimálne, keby napísali, kto vystupuje v tom súbore, kto ho bude viesť, kto je režisérom… Nechceme už prázdne nápady, ktoré slúžia na to, aby sa zakryl nákup techniky.

Čo sa týka jednodňových festivalov, tam by sme privítali, keby sa z toho množstva festivalov, ktoré sa teraz organizujú, vytvoril jeden alebo dva väčšie pre región alebo oblasť. Jednodňový obecný festival nemôže byť nosnou časťou rozvoja kultúry.

Sú konferencie potrebné?

Hlavným argumentom organizátorov festivalov a konferencií je podpora rómskej kultúry.

Toto je veľmi šikmá plocha argumentov. Rómska kultúra je silno ovplyvnená ľudovou kultúrou a kultúrou chudoby. Väčšinou sa odohrávala na vidieku. Preto aj obecné festivaly majú podľa mňa význam, ale s jednou podmienkou: aby v rámci toho prichádzalo aj ku vzdelávaniu komunity a neboli len o tanci a zábave.

Čo sa týka konferencií, bohužiaľ tu treba konštatovať, že z nich veľký osoh nemáme. Dostali sme sa do bodu, že na konferenciách sa stretávajú tie isté tváre, ktoré si zopakujú tie isté vety.

Preto je dôležité, aby sa začali zapájať tváre nové a aby sa na konferenciách prijímali jasné stanoviská, ktoré bude možné komunikovať napríklad vláde či ministerstvu.

Musím sa priznať, že z projektov, o ktorých sme rozhodovali, som nadobudol pocit, že rómska kultúra stagnuje.

Nerozvíja sa? 

Áno, rómska kultúra ostala na jednom mieste a prestala sa rozvíjať. Stagnujeme na zabehnutých stereotypoch. Ľudia a mimovládky sa naučili, že uspejú pri dotáciách s tábormi, s festivalmi, s opismi diskriminácie.

V zásade sú to správne veci, ale už tú myšlienku treba posúvať ďalej a pracovať s mladou generáciou.

Nestačí len chodiť a rozprávať, čo je to diskriminácia a aká je zlá, treba mobilizovať mladých, zapájať ich do verejnej diskusie a začať pripravovať generáciu, ktorá bude zodpovedná za osud menšiny v najbližšej budúcnosti.

Nechceme, aby žiadateľ prišiel a automaticky očakával, že má nárok na dotáciu.

Vráťme sa naspäť k rozdeľovaniu grantov. Vlani to pôsobilo ako rodinný biznis niekoľkých členov komisie a rôznych kšeftárov s neziskovkami. Skúšali to aj tento rok?

Samozrejme, že to skúšali aj teraz, majú odvahu. Jedným z cieľov, prečo sme prišli do komisie spolu s Ivanom Rácom bolo, aby sme takéto snahy tlmili.

To sa nám celkom úspešne tento rok podarilo. Nešlo o osobný spor, chceli sme pozdvihnúť rómsku kultúru, aby viac nestagnovala. To však bez konfliktu v odbornej rade nešlo.

Chceme verejnosti ukázať, že medzi sebou vieme odhaliť sporné projekty, ktoré majú nadhodnotený rozpočet.

Škandál z minulého roku bol podľa mňa negatívnou reklamou pre rómsku menšinu. Nemali by sme takto prispievať k už aj tak negatívnej verejnej mienke.

Na druhej strane je dôležité povedať, že mediálny ohlas z minulého roku pomohol, niektorí ľudia sa poučili a dávali lepšie pripravené projekty a rozpočty.

Kam kráča rómska kultúra

Vlani sa ozvala kritika, že Rómovia nevedia narábať s peniazmi, preto sa vlani vo fonde tak šafárilo.

Áno, chceme preto ukázať, že sa to dá robiť aj inak. Radi by sme sa posunuli z predražených festivalov k niečomu koncepčnejšiemu. Napríklad niektoré občianske združenia v mestách sme upozornili, aby si dali pri organizácii viac záležať na kvalite podujatia.

Kvalite najmä v zmysle propagácie a následnej medializácie. O niektorých festivaloch vo veľkých mestách, ktoré získali vysokú podporu, nie je na verejnosti ani chýru ani slychu a to ani na sociálnych sieťach.

Fond funguje iba druhý rok, aký štandard si nastavíme teraz, taký pretrvá. Preto tieto rozhodnutia nemôžme brať na ľahkú váhu.

Čo očakávate od projektov, ktoré ste podporili tento rok?

Posun rómskej kultúry. Bohužiaľ, mnoho projektov, ktoré sme dostali na rozhodovanie, nebolo veľmi kvalitných. Obávam sa, že je to aj preto, lebo si veľa žiadateľov myslí, že keď v komisii nemajú kamaráta, nebudú podporení a tak projekt ani radšej nepodajú. V horšom prípade o tejto možnosti ani nevedia.

Aby som nebol iba kritický, niektoré projekty skutočne vyčnievali, ako výstava o Rómoch v SNP od mladej filmárky Very Lackovej z Handlovej, či výskum romistu Reného Lužicu o Zväze Cigánov – Rómov a štátnej moci na Slovensku v rokoch 1969 – 1989.  Tie sa nám páčili.

Od festivalov – najmä v Košiciach a Prešove – očakávame, že vzbudia viac pozornosti.

Od tých ostatných chceme, aby zapájali mladých a svoje projekty rozširovali a zveľaďovali. Aby sa komunita kultúrou nie len zabávala, ale aj vzdelávala.

Zdroj:https://www.aktuality.sk/