Rómsky muzikanti: Igor Kmeťo a Ľubo Virág sa pohádali pre pesničku

Muzikant už nebude môcť spievať pesničku, bez ktorej sa neobíde žiadna dobrá zábava.

Nikdy sa nezúčastňoval ankiet popularity, no je autorom hitu, bez ktorého sa nezaobíde žiadna slovenská zábava. Vymyslel popevok Načo pôjdem domov, ktorý tak zľudovel, že ešte aj mnohé oficiálne zdroje uvádzajú, že ide o starú rómsku ľudovú pesničku. V skutočnosti ju vymyslel muzikant, spevák, skladateľ a textár Ľubo Virág (62). Ten sa roky k autorstvu staval ľahostajne, ale už pretiekol pohár trpezlivosti aj jemu. Vyprovokoval ho Igor Kmeťo starší, ktorý v markízackej relácii Chart Show povedal, čo nemal. „Tvrdil, že je to rómska pesnička preložená do slovenčiny. Neprekáža mi, keď si to ľudia myslia, ale on dobre vie, že som ju napísal ja…,“priznal pre PLUS7DNÍ skladateľ, ktorý tento týždeň robil poriadky priamo v Záhorskej Bystrici.

Inšpirovala ho žena

Nosná melódia budúcej piesne Načo pôjdem domov napadla Ľuba Virága na sklonku deväťdesiatych rokov – počas niekoľkomesačného turné v zahraničí. Text vznikol až o pár rokov neskôr za pozoruhodných okolností. „Často sme k nám pozývali na obed jedného starého pána, ktorému zomrela žena. Raz, keď sa už zberal domov, mu moja manželka povedala: ´Načo pôjdeš domov´. A on sa zamyslel a povedal: ´Máš pravdu. Načo pôjdem domov, keď nemám nikoho.´ Tento ich dialóg bol mojou inšpiráciou,“ spomína Virág na zrod svojho najväčšieho hitu.

Ľubo Virág: Ako autor nebol dvadsať rokov nikde vedený, prichádzal o tisíce eur.

Ľubo Virág: Ako autor nebol dvadsať rokov nikde vedený, prichádzal o tisíce eur.
Foto: EMIL VAŠKO
Prvá verzia piesne vyšla len na magnetofónovej kazete s názvom Pre teba v netradičnom dixielandovom aranžmáne. „Presný rok si už nepamätám. Ale pieseň sa chytila, takže keď mi v roku 1994 vychádzalo moje prvé cédečko, nazval som ho Načo pôjdem domov. Ponuka prišla zo Slovenského rozhlasu, kde mi za nahrávky vyplatili na ruku 250 tisíc korún. Predalo sa z toho viac ako 300 tisíc kusov. Zakrátko mi volal Martin Sarvaš, že na Grammy som získal cenu za najpredávanejší album, najhranejšiu skladbu, najlepšieho speváka aj za najlepšiu cimbalovku. Problém však bol, že Slovenský rozhlas ma na Grammy nenominoval. Tak som teda prišiel do rozhlasu a vysvetlil im, že to musia urobiť, pretože inak ma diskvalifikujú. Sľúbili, že to spravia, no vykašľali sa na to. Veľmi ma vtedy nahnevali.“

Ocenil ho aspoň Kandráč

Za vyše dvadsať rokov si potom skladbu privlastnilo množstvo umelcov, nielen Igor Kmeťo. „Spievajú to všetci a nikto sa ma nikdy nespýtal, či môže. Pieseň odznela dokonca aj vo filme Zdenka Trošku a ja z toho nemám ani cent,“čertí sa Ľubo Virág. Uznáva však, že je to aj jeho vina. „Nezaregistroval som si svoje piesne v organizácii Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA), takže si s nimi každý robil, čo chcel,“vysvetľuje muzikant, ktorému sa dostáva miniminálnej satisfakcie. Ako napríklad pred pár mesiacmi, keď sa nečakane objavil na jednom z letných koncertov Ondreja Kandráča. Diváci v amfiteátri sa stali svedkami zaujímavého úkazu.

„Keď ma Ondro zbadal, zastavil orchester. Privítal ma pred davom ľudí. Povedal, že všetko, čo s kapelou vedia, sa naučili odo mňa. V tejto branži sú takéto úprimné vyznania veľmi výnimočné, takže mi to veľmi polichotilo. Rovnako, ako keď prišiel za mnou do hľadiska, aby sme spolu zaspievali Načo pôjdem domov,“ rozpráva Ľubo Virág o svojich hviezdnych fanúšikoch, ktorí sa vyprofilovali v jeho kolegov. „To isté Kollárovci. Povedali mi, že keď boli malí chlapci, v izbe mali zarámované moje fotografie. A vraj, či by ma neurazilo, keď sa so mnou odfotia.“

Zarába na mne roky

Za dobrý označuje muzikant s typickými čiernymi vlasmi a bradou aj vzťah s Igorom Kmeťom. Keď však Adele Vinczeovej počas žoviálneho rozhovoru pred televíznymi kamerami relácie Chart Show tvrdil, že Načo pôjdem domov je rómska pesnička, ktorá bola preložená do slovenčiny, Virág bol na kraji kolapsu. „Keby nevedel, že som to napísal ja, tak mu to odpustím. No on to vie veľmi dobre a nepriznal to. A ešte sa tam chválil nejakými vulgárnymi slohami, ktoré k tej piesni naspieval. To si vyprosím,“ durdí sa Virág, ktorý sám pred časom žiadal Milana Lasicu o povolenie naspievať jeho pieseň Čerešne ako dueto. Nedostal ho. „Rešpektujem to. Slušnosť však káže spýtať sa, keď chcem pracovať s cudzím dielom. Ale Kmeťo spieva Načo pôjdem domov na každom vystúpení a má na tú pieseň aj videoklip. Asi mu to zakážem. Zarába na mne celé roky a nakoniec ma zaprie? Kandráč spieva tri moje hity, ale je slušný a povie, kto je autor. Rovnako Vidiek a mnoho iných.“

Za to, že s piesňami Ľuba Virága muzikanti nakladajú svojvoľne, si do veľkej miery môže aj sám. „Tým, že som si ich neprihlásil na SOZE, nevedeli, kto je ich autor. To mohlo vytvárať dojem, že nemajú autora a sú ľudové. Ale ja som dedinský chlapec, mňa nejaká SOZA nezaujímala. Vedel som, že niečo také existuje, ale netušil som, čo je to za organizáciu. Nikdy ma tam nevolali. Ja som mal svoje koncerty a takýmito vecami som nemal čas ani chuť sa zaoberať. Žijem v inom svete. Nikdy som nemal ani manažéra, no teraz vidím, že to bola chyba,“ sype si muzikant na hlavu popol. To je však už minulosťou. Na SOZE má tri roky priznané autorstvo k všetkým skladbám, ale tantiémy, ktoré mu počas vyše dvadsiatich rokov ušli, mu nikto nevráti. „Ani si netrúfam odhadnúť, o akú sumu som kvôli tomu prišiel. Strašné tisíce…,“ uvažuje nahlas.

 

Advertisements