Gypsy band Lomnické Čháve.

Osada Nový dvor. Zľava Gustáv Gábor (saxofón, husle), Roman Gábor (harmonika), Nikolas Polhoš (cajon), Milan Polhoš (saxofón, gitara) a Roman Polhoš (klávesy, gitara)

Hrou a spevom uchvátia dušu a nepotrebujú na to noty, s ktorými si príliš nerozumejú. Zakúsili žiaru reflektorov, vôňu luxusu, no doma nemajú poriadnu kúpeľňu, toaletu. Ani vodu. Keď sa členovia Gypsy Band Lomnické Čháve začali stretávať a hrávať do noci pod hviezdami, ich prvé publikum tvorili rómski osadníci z Nového dvora pri Veľkej Lomnici a kulisami boli Vysoké Tatry.

Nikolas Polhoš rozvibruje cajon a pre nohy zrazu niet pokoja. Po koncerte v jednom z najluxusnejších hotelov v Tatrách ich svadobná mama vyprevádza so slzami. Publikum ovládlo saxofónové duo. Po beánii Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave príde ďakovný list, vraj sa za posledných 15 rokov ešte nikomu nepodarilo dostať dekanov na parket.

Kapelník Milan Polhoš divoko udiera do strún na gitare. Vito Valentinetti, šéfredaktor portálu Music Festival Wizard, píše o najlepšej tanečnej zábave Pohody 2017. To už Gusto Gábor hrá na husliach spakruky, nad hlavou, s rukou za chrbtom, nech mu kapelníci hocako otočia husle, neprestáva hrať.

Lomnické čháve Pohoda 2018 Vítanie slnka

Aj tak ich takmer nikto nepozná. Nie sú to majstri, virtuózi. S notami si nerozumejú. Zážitok, ktorý ponúkajú, tkvie v inom. „Hráme spamäti,“ usmieva sa Gusto. Môžu si nástroje hoci aj poprehadzovať. Hocičo vezmú do ruky, pohotovo „súkajú“ cigánske, slovenské pesničky, svadobné odrhovačky, kto chce, aj najnovšie hity z rádia. Veselo, smutne. Živelne. Až kapela a publikum sa spoja v jednu vlnu. Gusto hrá okrem huslí a saxofónu na cimbal, gitaru, klávesy, klarinet, basu. Začal od šiestich rokov, jeho otec bol primášom v ľudovom súbore, neskôr sa aj Gusto vypracoval na primáša súboru Lomničan a tiež čisto rómskeho súboru Ľoľi roklica (Červená suknička). V ňom začínal aj kapelník Milan.

Zo svetla späť do tmy

Mladší brat kapelníka bubeník Nikolas si kúpil cajon (alebo aj cajón), perkusný hudobný nástroj, na ktorom sa sedí a bubnuje rukami. Nie náhodou rozmermi pripomína škatuľu od banánov, kedysi na nich hrávali africkí otroci v Peru. Ku kapele sa ešte pridali akordeonista Roman Gábor so synom klávesistom Romanom Polhošom. Ten pôsobí aj v kežmarskom súbore Kesaj Tchave pod vedením Ivana Akimova, s ktorým vystupoval v Paríži, Rumunsku, Dánsku, po celej Európe.

Kapela bez mena sa najprv len okrajovo mihla pri prezentácii dokumentárneho filmu Všetky moje deti v roku 2014. A predsa si ich všimli tisíce ľudí. Diváci a fanúšikovia filmu sa im pozbierali na kontrabas a harmoniku. Jeden z členov kapely basu zaniesol do záložne. Už s nimi nehrá.

Redakcia spravodajstva PRESS.TV-Zdroj:https://zurnal.pravda.sk/

Advertisements