Príbeh chorej Karinky vás chytí za srdce

Bola som malinka, moju zákernú chorobu SPINALNU SVALOVÚ ATROFIU 1..mi zistili v 8 mesiaci života, keď sa maminka a táto dozvedeli čo tato diag. Znamená, boli nesmierne nešťastný, stále tomu neverili a nechceli si to pripustiť,.. No ale ja som žila a oni sa o mňa starali a starajú ako najlepšie sa dá.. Prvé dni, mesiace, a aj roky plynuli tak, že mi padala hlavička nedokázala som sama sedieť, zdvihnúť hlavičku, či sa sama napiť čajíka, pretočiť sa??, ako plynuli mesiace, stav sa mi pomalinký zhoršoval..

Až kým som Nedovŕšila 3 roky, vtedy som dostala prvý zápal pľúc, potom už nastali časté nemocnice, časté hospitalizácie, malo som pila (aj som chcela len som nevládala,) museli sme často buď z maminou alebo tatinom byť v nemocnici, na infuzkách, vždy som sa s toho nejako pekne dostala,. Ako tak plynuli dní, mesiace, tak sa mi začalo ťahžie dýchať, potom sa to stupňovalo, dýchanie bolo horšie a horšie, maminka a tatino sa veľmi o mňa báli, aj keď ja som veľmi bojovala, časté ARO, až kým som sa nedostala do veľmi zlého stavu,. Pamätám si.. Boli sme doma, sedela som v stoličke (ešte som v tedy sedela,(mamina ma podopierala vankúšikmi).

Až zrazu sa mi veľmi ťažko začalo dýchať, tak veľmi som. Bojovala aby bolo lepšie, no pľúca mi to nedovolili, bola som veľmi nešťastná, že ťa sila bojovať sa mi nijako nedarila, Pamätám si už iba to, že tato ma chytil na ruky, prosila som o pomoc.. Táto pomôž mi prosím, tato ma držal a veľmi silno mi hovoril, Karina dýchaj, neboj sa pomôžeme ti, (ale videla dom že majú o mňa veľký strach.

 

Napojili ma na kyslík, ale nejako mi nezaoberal ani ten.. Volali sanitku.. A už si moc nepamätám, (upadla som do spánku,) “museli to byť ťažké sekundy minútky pre mojich rodičov. Zobudila som sa už v nemocnici, ale stále sa mi ťažko dýchalo, cítila som, že už nemám veľa času, bála som sa, bola som. Bez rodiny ktorú tak veľmi milujem..

Viem ale to, že maminu a tata čakalo veľké rozhodnutie.. Doktori im povedali.. Ak nespravím vašej dcérke tracheostomiu, a hneď zároveň aj vývod do bruška, zomrie vám, nepredýcha to.. Ale malo to veľa ďalších zlých veci ktorý sa všetci báli, nemusí sa prebrať, už nikdy nebude rozprávať, ak prežije bude napojená na prístroje??, moji rodiča nechceli o MBA prísť a súhlasili, veľmi sa ale trápili…. Chvála Bohu operácia prebehla veľmi dobre, prebrala som sa..

Veľmi som čakala kedy prídu za mnou rodiča, mala som sade všelijaké vývody, sama som nevedela čo to je… Keď prišli dnu za mnou, chcela som im niečo povedať, a nešlo to??oni nerozumeli mňa a ja som bola bezbranná, lebo som nevedela povedať nič, nemala som hlas… Mala som veľké bolesti veľa som spinkala, ako plynuli dní tak mi už bolo lepšie a moji rodiča sa museli naučiť ako sa odsáva ako sa mi dá dať papať jest do sondy, Bali sa, že mi ublížila.

Ale ja som mala istotu, že sa o mňa postarajú lepšie ako ktokoľvek iný, prešli necelé 2 mes. a prepustili nás domou, bolo to ťažké učili sme sa, čo ako zo strojmi, sade hadičky, stále niečo pipalo.. Ako plynuli dní, mesiace naučila som sa, a zvykla som si že za mňa dýchajú prístroje.. Je pravda, že by som bola najradšej ak by som ich nemala??, ale veľmi mi pomáhajú aby som tu mohla byť z mojou rodinou,. Mam ešte bračeka ma 7 r, je prvák..a sestričku Dorotku, ma 4 roky,.

Veľmi ma mrzí, že aj sestrička zistili vývojové poruchy, a že je iná ako iné zdravé detičky, maminka sa preto veľmi trápi, viem to.. Veľmi by som chcela aby sme boli všetci zdravý. Moji rodiča robia pre nás, pre MBA všetko.. Noci nespia, pretáčajú ma, prebaľujú, z dvíhajú ruky, škrabkajú, kŕmia ma, ostala som úplne ležiaca už 5 r. Nedokážem sama vôbec nič ani sa poškrabkať, či sa napiť, či zdvihnúť nohu.

Je to veľmi náročné, aj keď mam tie svoje zle dní. Časti ma niečo boli, či už kosti či chrbtica, lámu sa mi aj kostičky, a mávam dosť často problém z dýchaním a tracheostomiou.. Stále pribúda niečo nové niečo ťažké s čím sa snažím bojovať. Niekedy to ide veľmi pomalí, ale nakoniec sa mi to vždy podarí, lebo ľúbim veľmi život a moju rodinu..

Deti s touto zákernou chorobou zomierajú na 3 zápal pľúc, a ja som ich už prekonala 20..,,rozhodli sme sa z maminkou pre túto vyzvu, lebo veľmi moc túžim mat rodinný domček, nakoľko bývame v byte, ktorý nieje nás, je obecný, a je na ako 3 tom poschodí, a som často v nemocnici, často sú u nás sanitky mamina alebo táto ma musia po schodoch brat, a ja viem ze už nevládzu, a to budem mat iba 12 rokou, moje telo sa veľmi opustilo, som ako handrova bábika, nedokážem im pomôcť keď ma držia, tak musia dávať pozor na celú MBA na trache na chrbticu, a moja váha je raz taká ako v skutočnosti je.

Môj veľký sen je mať rodinný domček, mamina sa snaží, otec pracuje stará sa o nás všetkých, ale úver nám banky nedajú, preto hľadáme niekoho, alebo fin pomoc, aby sme si dokázali kúpiť domček starší, v ktorom by ma už nemuseli brat hole dolu, nemusela by som byť doma iba, v dela by som ako padajú listy, ako Prší ako fúka, kúpala by som sa s pomocou rodičov v bazéne oplakali by sme si.. Kvôli mojim prístrojom nemôžem nikam, mam napojený zvlhčovač priamo do ventilátora a tej ide iba do zástrčky, preto musím byť stále doma,.

Veľmi by som chcela aby som mala domček, v ktorom môžme byt všetci spolu.. V ktorom sa môžem tešíš s každého dňa, ved vlastne ani netuším do kedy tu budem z mojou rodinou, môžem tu byt ešte roky, môžem ti byť mesiace no môžem tu byt už iba jeden deň.. Všetko závisí od mojej sily, od mojich pľúc a srdiečka,, aj keď sa so mnou často zahrávajú, snažím sa ako môžem.. Mame aj auto, ale to je pre mňa malé a potrebovali by sme väčšie, aby ma mohli rodičia zobrať do kina alebo previezť niekam, aby som nebola len doma, ale nárok na nové mame až po 7 r a najprv by sme museli splatiť toto, čo máme,chodíme často do nemocnice, a aj s tým majú rodičia veľké náklady, preto majú zložitú finančnú situáciu.

Preto prosíme dobrých ľudí.. Pomôžte nám.. Ak by sa dalo a bol by domček formou splátok v odkúpený bola by som nesmierne šťastná, prosím vás nesúďte ma, nesúďte ani mojich rodičov..malo kto by zvládol to čo zvládam mi spolu.. Ak nemá niekto záujem pomoc, nevadí.. Lebo ako sa hovorí.. Dneska som v núdzi ja zajtra môžeš byť ty.. Za každý príspevok či hoc akú pomoc vám zo srdca ďakujem.. KARINKA

Redakcia spravodajstva PRESS.TV použila pôvodný text zo stránky Ľudia Ľudom. Článok a  vaše finančné príspevky pre Karinku môžete posielať priamo na stránke Ľudia Ľudom TU-https://www.ludialudom.sk/vyzvy/5987?fbclid=IwAR1yY5dXmT93YAU2f7AyYIIg02m9-dxX4CHefyoFkSxUhDpAqPA_3Ox-SK8

Redakcia spravodajstva PRESS.TV