Sme krajina, v ktorej kopance a vyrazené dvere vydobýjajú rešpekt?

Slušnosť a spravodlivosť sa v štáte nemerajú tým, ako sa orgány správajú k mocným, bohatým a vplyvným. Presnejším testom demokracie je to, ako štátna moc pristupuje k tým, čo nemajú hlas, vplyv a sympatie väčšiny.

Slušnosť a spravodlivosť sa merajú tým, ako sa štát správa k ľuďom, ktorí na sebe nesú nánosy predsudkov a prekliatie biedy.

Pred šiestimi rokmi, akoby hnaní učením Jána Slotu o malom dvore a dlhom biči, vtrhli šesťdesiati policajti do obydlí Rómov pri Moldave nad Bodvou. So všetkým, čo k tomu patrí, s obuškami, so psami, bez patričného povolenia, ale ozbrojení presvedčením, že tí ľudia si nakladačku zaslúžia.

Veď kto by sa ohradil proti tvrdej ruke, ktorá priučí Róma disciplíne? Polícia si získala rešpekt, pochválil sa Tibor Gašpar, dnes už bývalý šéf polície.

Predsa sa však našli aj takí, čo si Rómov vypočuli a nemali pocit, že im každá policajná facka patrí. A že polícia Roberta Kaliňáka nemôže všetko, ani keď ide o Róma. Policajti vyšetrovali policajtov a povedali, že môže.

Za Rómov sa postavila aj ombudsmanka, nad ktorou vládna úderka mávla rukou. A aby bolo jasné, kde je čie miesto v spoločnosti, Rómov obvinili z krivej výpovede. Déjà vu Hedviga Malinová.

Dnes sedia Rómovia na súde a čakajú, ako sa k nim tento štát zachová. A spolu s nimi aj my čakáme na odpoveď, či sme krajina, v ktorej kopance a vyrazené dvere sú spôsobom, ako si polícia vydobýja rešpekt a potom to štát zahladzuje obvinením obete.

Lebo zajtra to nemusí byť Moldava, môže to byť aj vaša adresa.