Dobšiná ako hlavné mesto Kotlebových hliadok. Chvíľu chodia, chvíľu postávajú.

Hliadka ĽSNS15

Hliadka ĽSNS v Dobšinej

Zdroj: Rudolf Sivý/Aktuality.sk
Polícia vidí v kotlebových hliadkach politickú propagandu, miestni hovoria o pomoci a Rómovia zas o provokácii a nových konfliktoch. Mesto sa zmenilo po tom, ako miestny Róm na smrť ubil futbalistu.

Pätica mužov postáva pri betónovom kvetináči na námestí v Dobšinej. Hliadkujú. Pozorne sledujú okolie, ľudia na námestí sa za nimi otáčajú.

Jeden má na sebe bomberu, druhý zelenú mikinu s názvom politickej strany. O necelých 50 metrov ďalej, popri budove mestského úradu, prechádzajú dvaja hliadkujúci Rómovia v reflexných vestách.

Na druhej strane námestia je stanica mestskej polície, kde sa do ulíc chystajú dvaja mestskí policajti.

Vítajte v Dobšinej. Vítajte v meste, kde v súčasnosti pôsobí najviac hliadok, ale pocit bezpečia tam má málokto.

Mlčiace hliadky

Hliadok je plné mesto. Hliadkuje štátna polícia, hliadkujú Rómovia cez projekt Ministerstva vnútra SR platený z eurofondov, hliadkuje mestská polícia, hliadkuje aj samozvaná domobrana parlamentnej Ľudovej strany Naše Slovensko.

Piati muži od kotlebovcov nie sú príliš zhovorčiví.

Vy to neviete?“ odpovedá jeden z nich protiotázkou, keď sa ich pýtame, prečo sú tu.

Fotiť zblízka sa nechcú, ale súhlasia so snímaním z diaľky. „Nemám problém povedať svoje meno,“ hrdí sa sivovlasý muž v mikine s nápisom Ľudová strana Naše Slovensko.

Keď sa ho spýtame na meno tretíkrát, odpoveď zahovorí kritikou, že novinári si napíšu aj tak po svojom. Celá skupina k médiám pristupuje ako ku nepriateľovi.

Sivovlasý muž hovorí, že ľudia ich hliadky v meste potrebujú. Nedočkali sme sa však odpovede, čo za dva týždne pôsobenia v Dobšinej vlastne riešili.

Kotlebovská hliadka nás posiela za obyvateľmi mesta a vedením strany. „Ich sa spýtajte, načo sme tu.“

Skúpy na slovo bol aj podpredseda ĽSNS Milan Uhrík. Pýtali sme sa ho, aké prípady hliadky riešili doteraz a či ide o dobrovoľníkov, alebo prácu na plný úväzok.

„Otázky som si prečítal, ale po dohode s našimi právnikmi nebudeme na ne odpovedať,“ odbil nás Uhrík.

Postaršieho muža v mikine ĽSNS nepozná ani známy lovec extrémistov Jan Benčík.

„Nie, nepoznám ho,“ odkáže nám Benčík. Miestni hovoria, že hliadky sa menia. Po uliciach nepochodujú rovnakí ľudia.

Niektorí sú z Dobšinej, iných nepoznajú ani muži z rómskych hliadok. „Bývajú na konci mesta pri futbalovom štadióne,“ ukazuje nám jeden z členov rómskej hladky.

Dobrého slova na kotlebovcov nemajú. Podľa nich len provokujú Rómov a vytvárajú v meste napätie.

Hliadka ĽSNS pred
Hliadka ĽSNS pred poštou v Dobšinej

Zdroj: Rudolf Sivý/Aktuality.sk

Hliadky ako propaganda

Kedysi slávne banícke mesto s neďalekou unikátnou Dobšinskou ľadovou jaskyňou sa dnes borí s vyľudňovaním, mladí sa húfne sťahujú preč.

K tomu roky bojujú o každé jedno pracovné miesto, ktorých je ako šafranu. Mesto spadá pod okres Rožňava a podľa posledných údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR je tam nezamestnanosť trojnásobne vyššia, ako je republikový priemer.

Nie je to však všetko. Dobšiná teraz už bojuje aj o svoju povesť.

Žitie medzi Rómami a majoritou v Dobšinej je už roky komplikované, rómska menšina tam tvorí už postupne polovicu obyvateľstva.

Najnovší konflikt spustila brutálna vražda 28-ročného muža. Róm Ondrej K. si ho počkal pred krčmou, z ktorej ho personál s pomocou futbalistu pred tým vyhodil.

Mladého muža potom dobil drevennou latou na smrť, stalo sa to len niekoľko desiatok metrov od policajnej stanice.

Primátor Ján Slovák nechce po incidente s novinármi hovoriť, náčelník mestskej polície odstúpil. V tejto situácii do Dobšinej napochodovali hliadky ĽSNS.

„My ich sledujeme, ale nič nerobia, iba sa prechádzajú,“ povie nám medzi dverami jeden z dvoch mestských policajtov v službe.

Pod svojim menom hovoriť nechcel. Podľa neho sa život v Dobšinej vracia po vražde do normálu. Za kotlebovskými hliadkami nevidí žiadnu prácu.

„Nemáme ako proti nim zasiahnuť, neporušujú žiadny zákon,” potvrdí nám slová, ktoré na margo hliadok už vyslovila aj ministerka vnútra Daniela Saková. O hliadkach rokovala aj s predsedom ĽSNS Marianom Kotlebom. Spôsob, ako domobranu stopnúť, vraj nenašla.

Hliadka ĽSNS pred
Hliadka ĽSNS pred poštou v Dobšinej

Zdroj: Rudolf Sivý/Aktuality.sk

Z vlakov do ulíc

V minulosti skúšali kotlebovci hliadky vo vlaku, kým ich národný dopravca Železnice Slovenske republiky novými pravidlami pre cestujúcich z vagónov nevykázal.

Košická polícia vidí v hliadkach viac propagandu ako bezpečnostnú zložku, zatiaľ ich aj oni len sledujú. Žiadny incident od spustenia hliadok nezaznamenali.

„Je potrebné poznamenať, že pohyb týchto osôb pravdepodobne smeruje predovšetkým k prezentácii a zviditeľnení sa sympatizantov politickej strany,” reagovala hovorkyňa košických policajtov Lenka Ivanová.

Ako nám potvrdila, policajti po vražde navýšili počet svojich ľudí v meste.

„K presným počtom sa však z taktického hľadiska vyjadrovať nebudeme,” poznamenala hovorkyňa.

Zároveň odmietla, že by situáciu v Dobšinej nejako zlepšili kotlebovci v uliciach.

„Počet zásahov zo strany Policajného zboru sa nezvýšil, bezpečnostná situácia je rovnaká. V meste je pokojná a stabilizovaná situácia,” dodala.

Rómske hliakdy15

Rómske hliakdy v Dobšinej

Zdroj: Rudolf Sivý/Aktuality.sk

Kde ho zavraždili

Mesto s viac ako piatimi tisíckami obyvateľov a tromi dlhšími ulicami si tak zvyká na nové pomery. Miestnych neustále strážia rôzne skupiny hliadkujúcich. Rómovia tvoria v Dobšinej takmer 40% populácie.

V krčme, pred ktorou prišlo ku krvavej vendete pre slovný konflikt, už tradiční štamgasti popíjali krátko po obede.

Na okne je vyblednutá fotografia. Vo vnúti na bare stojí ďalší portrét brutálne zavraždeného Štefana a pri ňom dva nedopité poldecáky.

Krátko po obede je v malom podniku už stabilná klientela.

Fotografia15

„Takí-tí”

Ponúrnu atmosféru umocňuje cigaretový puch. Čiernovlasá krčmárka Veronika hovorí, že s novinármi si po vražde Štefana užila už dosť.

„Myslíte si, že sa niečo zmení?” spýta sa nás aj ona, keď ju oslovíme s tým, čo si myslí o kotlebovských hliadkach. Priznáva však, že v mestečku je odvtedy väčší pokoj. Hovorí, že väčší pokoj je aj v krčme.

„Už sem nechodia takí-tí,” hľadá krčmárka prívlastky na asociálov. Pomenovať ich priamo nechce. Hovorí potichu a útržkovito. Z jej hlasu počuť rezignáciu zo situácie, ktorá v meste nastala.

„A vy si myslíte, že sa v meste niečo zmení?” pýtame sa teraz my krčmárky. Nesúhlasne pokrúti hlavou a rezignovane sa na nás pozrie: „Neviem”.

Povolí fotenie, ale krátky rozhovor prerušia štamgasti, ktorí si prišli vymeniť prázdne poldecáky za plné. „Nepáčite sa mi, čo tu chcete?,” ohriakne nás jeden z nich, keď zistí, že sme novinári.

Neskôr sa ospravedlňuje a vysvetľuje, že média nemá rad.

Čašníčke Veronike15

Čašníčke Veronike do reči príliš nebolo

Zdroj: Rudolf Sivý/Aktuality.sk

V krčme: Je to lepšie

Zhovorčivejšia je barmanka Magdaléna z ďalšieho pohostinstva na konci mesta pri osade. Vstupujeme dovnútra, šéfka pohostinstva sedí so skupinou štamgastov pri jednom stole. Ako sa blížime k pultu, vracia sa do práce.

„Pracujem tu 38 rokov, poznám tu rodinu,” hovorí krčmárka o rodine Róma Ondreja, ktorý dobil futbalistu na smrť. Hliadky si pochvaľuje, podľa nej je chyba, že policajti majú málo právomocí.

„Keď som chodila z práce, na ceste vždy boli rómske deti a nedalo sa prechádzať. Raz som na nich zatrúbila a na druhý deň som si našla prepichnuté pneumatiky,” ponúka nám krčmárka jednu zo zlých skúseností zo spolužitia v meste.

Po príchode kotlebovcov sa to vraj zmenilo.

„Už nepostávajú toľko na uliciach a nie je problém prejsť autom po ceste.” Ani ona neskrýva strach z toho, čo sa v Dobšinej dnes deje.

„Deti mi každý večer volajú, keď prídem z práce, jedno mám v Košiciach a druhé v Prahe,” pokračuje krčmárka v rozprávaní. Problémom je najmä zima a jeseň, kedy sa skoro stmieva.

„Nebojíte sa, že by sa niečo podobné stalo vo vašom podniku?” zisťujeme ďalej s odkazom na nedávnu vraždu.

My ich tu nevpúšťame, vysvetlí nám krčmárka Magdaléna. Fotiť v jej podniku nám zakáže, ani ona nechce byť zvečnená v novinách.

Vajda s hlavou v smútku

Dobšinú po prvý raz v súvislosti s Rómami zviditeľnili učiteľky Norika Liptáková a Erika Polgáriová. Ich otvorený list o vzdelávaní detí z osád rozdelil Slovensko. Učiteľky sa pomoci nedočkali, tak si založili vlastné rodičovské centrum.

Drobné krádeže a konflikty sú tiež na dennom poriadku. Aj preto mesto pred tromi rokmi ako prvá samospráva vytvorila funkciu rómskeho vajdu pre mesto a začali robiť poriadok s osadníkmi.

Dobšinský vajda Marián Bubenčík nás víta vo svojej kancelárii v druhej osade na dolnom konci Dobšinej.

Slovo kancelária znie v kontraste so skutočnosťou až luxusne. V skutočnosti ide o holobyt s jedným stolom, na zemi stará varná kanvica. Atmosféru dopĺňa staré kreslo a drevená skrinka so šuflíkmi, ktorá drží už len silou vôle.

„V meste žije asi dvetisíc Rómov, z toho 1200 potrebuje sociálnu pomoc,” vypočítava nám.

Od vraždy má hlavu v smútku. Tri roky pracuje vyše desať hodín denne, všetku prácu teraz zničila vražda Štefana.

Nejde pritom o maličkosti. Podarilo sa mu zrušiť osadu s 80 chatrčami a namiesto nej vybudovali bytovku pre 550 ľudí. Spustili čipové karty na odber vody a elektriky, každý z nájomcov v bytovke sa zapája do systému.

„Ešte sa vrátite?” pýta sa Bubenčíka mladší Róm, keď s ním prechádzame bytovkou. Ukazuje nám byty niektorých nájomcov aj to, kto tam žije.

Vajda sa zastaví a spýta sa, čo od neho chce.

„Zaplatiť nájomné som prišiel,” povie hanblivým hlasom mladý Róm. Bubenčík sa víťazoslavne usmeje. Na Róma aj na nás: „Vidíte”.

Vajda Marián15

Advertisements
https://cdn.onesignal.com/sdks/OneSignalSDK.js